reklama

Raz vidieť je viac, ako stokrát počuť.

S absolventmi Komenského inštitútu sme navštívili “revolučné” školy v Berlíne, ktoré mali spoločného menovateľa - inklúziu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V Komenského inštitúte sa každoročne stretávame s dvadsiatkou aktívnych pedagógov, ktorí majú chuť na sebe ďalej pracovať a prinášať do svojich školských komunít inovatívne formy výchovy a vzdelávania, o ktorých sa v odbornej verejnosti už dnes veľa diskutuje. Týmito príkladmi sú napr. fínsky školský systém, aktivizujúce formy výučby, sloboda a zodpovednosť ako základné princípy školy, ale aj témy integrácie a inklúzie v bežných školách. Keďže súznieme s úvodným výrokom, rozhodli sme sa s našimi učiteľmi o týchto inšpiratívnych a inovatívnych témach nielen diskutovať, ale ich aj na vlastné oči vidieť a zažiť. Veď predsa zážitková pedagogika je jednou z najefektívnejších didaktických metód.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak sme sa tento školský rok vydali spoznať “revolučné” školy v Berlíne, ktoré mali spoločného menovateľa - inklúziu.

Cesta sa uskutočnila v spolupráci s organizáciou CVEK (Centrum pre výskum etnicity a kultúry) v rámci európskeho projektu Social Inclusion of Learners. Program pre nás pripravila koordinátorka projektu, Slovenka žijúca v Berlíne a odborníčka na inkluzívne vzdelávanie, Stana Schenck.

Spoločne sme navštívili štyri berlínske školy:

  • základnú školu Picasso Grundschule

  • gymnázium Evangelische Schule Berlin Zentrum, ktorého zakladateľkou je známa pedagogická reformátorka Margret Rasfeld

  • strednú školu Heinz-Brandt Schule

  • základnú Waldorfskú školu

Na prvý pohľad pôsobili ako tie naše. Rozdiel človek pocítil až po vstupe do vnútra. Atmosféra v týchto školách bola priateľská, partnerská a uvoľnená. Každá z nich, mala svoje špecifiká. Napríklad základná škola Picasso nás prekvapila učebňami plnými pomôcok na spracovanie dreva a kovu, samostatnými kuchynkami a hudobnými miestnosti preplnenými nástrojmi, pomaly celého orchestra. Rovnako ako aj stredná škola Heinz-Brandt Schule, ktorá mala silno zastúpené umelecké predmety a v budove sa okrem hudobných miestností nachádzali aj keramické dielne, mali obe školy divadelné priestory, v ktorých mohli študenti prezentovať svoje semestrálne umelecké projekty. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čaro týchto škôl však nespočívalo v počte bubnov, keramických kruhov alebo tabletov. Skutočnú esenciu v sebe niesli ľudia - žiaci aj učitelia. Po školách sme nikdy nechodili sami, sprevádzali nás študenti, hrdo prezentujúci, ako to na ich škole funguje.

“Boli schopní výborne komunikovať a sprostredkovali nám svoje autentické skúsenosti so školou a vyučovacím procesom. V jednom prípade nám školu predstavoval výlučne jej žiak, nerozprávali sme sa so žiadnym zamestnancom školy,” spomína Michal Rehúš z Inštitútu vzdelávacej politiky.

Školy svojim žiakom plne dôverovali. Sprevádzanie návštev bolo samozrejmosťou, následne sme boli svedkami slobodného výberu, kde a čo sa budú učiť.“Žiaci si sami určovali, akému predmetu sa budú v danej chvíli venovať. Zväčša samostatne pracovali na konkrétnom zadaní alebo úlohe a učiteľky im v prípade potreby poskytli pomoc alebo vysvetlenie a špecificky sa venovali žiakom s ťažkosťami. Pozoruhodné bolo aj to, že ako učebný priestor neslúžila len trieda, ale aj chodba,” dodáva Rehúš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takéto, naoko jednoduché zmeny sú v našom školskom systéme dnes ešte nezvyčajné. Slobodný výber témy, či priestoru, v ktorom sa dieťa cíti dobre a je schopné nasávať nové informácie, ale napríklad aj skupinová práca, sú u nás ojedinelé. Nie sú na to pripravení mnohí učitelia, ani priestory škôl. A to je škoda, pretože takéto a podobné - jednoduché a finančne nenáročné opatrenia, vedia zmeniť postoj žiakov k vzdelávaniu ako aj základné princípy ich fungovania. Vedú ich k preberaniu zodpovednosti a všeobecne zručnostiam potrebným pre život v 21. storočí.

“Problém výchovy k samostatnosti a zodpovednosti považujem za jednu veľmi vážnu výzvu pre náš vzdelávací systém. Znova sa mi potvrdilo, že trend vo vzdelávaní smeruje k prekonávaniu triedno-hodinového systému, kde prevažná väčšina výučby prebieha frontálnou formou,” hovorí dekan pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Štefan Porubský.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Upozorňuje tiež na potrebu zásadnej zmeny - celkového poňatia prípravy učiteľov a pripomína, že sa u nás stále kladie dôraz na zvládnutie odboru (napr. u učiteľov chémie zvládnutie chemických vied v ich plnom rozsahu). Učiteľské kompetencie nadobúdajú študenti prevažne v podobe teoretickej prípravy v rámci tzv. pedagogicko-psychologického základu, bez skúsenosti, ako sa odbor prepája s jeho vyučovaním.“Úplne absentuje ich príprava „nad rámec aprobácie“, čo je však podstatou učiteľskej profesie – individuálny prístup, diferenciácia, aktivizujúce metódy, spolupráca s rodinou, práca so slaboprospievajúcimi žiakmi a pod.,”zdôrazňuje Porubský.

Ďalším silným prvkom, ktorý prispieval k partnerskej, rešpektujúcej atmosfére a bol na všetkých týchto berlínskych školách prítomný,bola spomínaná inklúzia. Mnohorako skloňovaná aj v našich školách, no žiaľ ako aj Eva Polgariová zo Štátnej školskej inšpekcie opisuje, stále odborne nepodchytená: “Inklúzia na našich školách je na začiatku. Chýba koncepcia a stratégia inkluzívneho vzdelávania. Školy nedokážu sami prekonávať rôzne bariéry. Prepojenie činností zodpovedných inštitúcii nefunguje tak, ako by bolo potrebné.” 

Svojimi slovami to potvrdzuje aj Michal Rehúš, ktorý už v súčasnosti vidí ako sa niektoré slovenské školy usilujú o zavádzanie inkluzívneho vzdelávania. “Ide o ich autonómne rozhodnutie podmienené ich odhodlaním a pripravenosťou. V súčasnosti nejde o systémový prístup, čo je spôsobené aj tým, že prostredie škôl nie je na takýto komplexný a náročný krok dostatočne pripravené” analyzuje Rehúš.

A ako to je s inklúziou pri príprave budúcich učiteľov na vysokoškolskej pôde? “Sme fakulta, kde sa tejto téme venuje pomerne vysoká pozornosť, špeciálne v odbore predškolská a elementárna pedagogika, kde sa problematika rieši aj výskumne. A sme jediná fakulta na Slovensku, kde sa uplatňuje systém Service Learning, kde sú mnohé aktivity smerované práve k napĺňaniu princípov inklúzie v našich relatívne limitovaných podmienkach,” vysvetľuje Štefan Porubský.

Na navštívených školách v Berlíne je situácia ohľadom inklúzie odlišná. “Tieto berlínske školy prijali to, že každý žiak je iný a tomu prispôsobili systém vyučovania. Napríklad v základnej škole Picasso zaviedli na prvom stupni vekovo zmiešané triedy, aby sa vyhli očakávaniam, že každý žiak pôjde rovnakým tempom. Podobne na škole ESBZ pracujú vo vekovo zmiešaných skupinách a žiaci si časť rozvrhu určujú sami a následne pracujú samostatne svojím vlastným tempom. V takomto prostredí integrácia detí so špecifickými potrebami nenarúša vyučovanie, ale inklúzia je v škole samozrejmou súčasťou,” uvádza Tina Gažovičová, ktorá v CVEKu koordinuje európske projekty zamerané na inklúziu vo vzdelávaní.

Čo dodať, možno len to, že Komenského inštitút do svojich radov prijíma aj študentov učiteľských smerov, ktorým okrem kvalitného vzdelávania, sieťovania a inšpirácie ponúka aj možnosť stretávať sa s učiteľmi a riaditeľmi s dlhoročnou praxou, ktorí sú vždy ochotní podeliť sa o svoje skúsenosti. Jednou z nich je aj Zuzana Révészová, absolventa 1. ročníka Komenského inštitútu, ktorá okrem riaditelovania pracuje na projektoch Nadácie pre deti Slovenska, “Škola inkluzionistov” i v rámci národného projektu Škola otvorená všetkým. Zuzka bola s nami aj na študijnom pobyte v Berlíne. “Akýkoľvek študijný pobyt mimo prostredia domácej školy a zdieľanie praxe s inými učiteľmi z vlastnej skúsenosti považujem za najefektívnejšiu metódu pre osobný rast učiteľov,” spomína.

Kým podobné študijné pobyty nebudú bežným doplnkom ďalšieho vzdelávania pedagógov, pozývame Vás do Komenského inštitútu, kde po úspešnom absolvovaní ročného štúdia, dostanete príležitosť navštíviť s nami ďalšie podnetné školy.


Staňte sa aj vy súčasťou komunity pedagogických lídrov Slovenska, ktorí dostávajú každoročne príležitosť inšpirovať sa v zahraničí a prinášať inovatívne zmeny do svojich škôl.

Komenského inštitút

Komenského inštitút

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Komenského inštitút je priestor pre pedagogických lídrov Slovenska. V Komenského inštitúte každoročne poskytujeme kvalitné ročné vzdelávanie 20 pedagogičkám a pedagógom, šité na mieru súčasným potrebám na školách. Ponúkame tak možnosť bezplatne získať vedomosti a zručnosti k realizácii praktickej školskej reformy vo svojej komunite. Zoznam autorových rubrík:  VzdelávanieSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu